Hana Belanova
Prečo si odišiel...
venované na pamiatku úžasnému ocinovi mojej kamarátky ...
Starám sa o dvoch krásnych psíkov. Rasa springer spaniel, päť ročná sučka Polly, krásna, elegantná slečinka, rozmaznaná síce, ale to nemení nič na tom, že každý ju proste miluje. Monty – bude mať v januári rok, je to úplný dementík niekedy, zameraný vo svojom živote len na jedno - naháňanie tieňov, odrazov svetla a pary. Tak s týmito kámošmi trávim niekedy celé dni.
Ja práve v sobotu. Mala som hrozný deň. Plánovala som veľké vianočné nákupy, tak som si dala budík na ôsmu, nech mam nejakú tú hodinku na premenu z nevyspatého čuda na priemerne vyzerajúceho človeka. Budík mi zazvonil, ja oči otvorím, pozriem do okna a čo vidím?
Prechádzala som ulicou a v mysli som mala len jeho. Myslela som na to, ako mi vyznáva lásku, zakaždým, keď sme spolu. Hľadí mi líce a nežne pozerá do očí. Vždy mi vie vyčariť úsmev na mojej tvári tými sladkými rečami.
Včera som dostala plyšového medvedíka. Moja náhradná rodina (tak volám rodinu, v ktorej pracujem ako au-pair) bola tento víkend v Nemecku. Helen – mama rodiny, sa veľmi tešila na tradičné nemecké trhy, ktoré vždy túžila navštíviť. Myslela si, že tam nakúpi zopár vianočných darčekov, ale mýlila sa. Na predaj tam síce bolo veľa krásnych veci, ale aby si za jednu vianočnú guľu, síce ručne robenú, pýtali 20 eur, to bolo aj pre celkom dobre zarábajúceho angličana trochu veľa. Nekúpili teda nič. Až na môjho medvedíka. O to viac som si to cenila, lebo viem, že rodinka na mňa myslela a Helen s istotou vedela, že plyšová hračka mi urobí radosť.
Možno silné slova, ale je to tak … Hudba je jeden z mojich dôvodov, prečo žiť, prečo sa tešiť, prečo sa usmievať, prečo tancovať, prečo spievať, samozrejme… aj keď to neviem, ale to mi vôbec ale vôbec nevadí.
Ani som si neuvedomila a znovu je to tu… 6. december pre každé dieťa značí kopu sladkostí a radostí. Večer pred tým si starostlivo umývame topánky, aby si to Mikuláš náhodou nerozmyslel, keby ich zbadal špinavé. Ideme spať s očakávaním, niekedy ani nespíme od toľkej radosti, že si budeme mat čím kaziť zúbky. Ach .. píšem to, ako keby som bola stále malé dieťa, ktoré si môže užívať svoje detstvo a nemať žiadne starosti. Bodaj by to bola pravda..
Momentálne pracujem ako au-pair v Londýne v jednej úžasnej rodine. Ako sme tak raz sedeli po večeri v kuchyni, ani neviem ako, dostal sa nám do rozhovoru Freddie Mercury.
V posledných dňoch prechádzam jednu trasu. Asi v polovičke trasy je cintorín. Tuto v Londýne to nie je ako v našich slovenských mestách - cintorín kilometer za mestom či dedinou. Môžete tu natrafiť na cintorín priamo v centre diania.
Ona – elegantna slecna s jasnymi prenikavymi ocami v najkrajsich rokoch zivota, tuziaca po serioznej laske a nehe. Miluje laskyplne dotyky a ked sa o nu niekto moze starat a nenutene milovat. On – nezbedny mladik, v podstate este dieta, aj ked na to nevyzera. V sibalskych ociach iskra, snaha zistit vsetko, co sa deje vo svete, co ho caka v zivote. Zalubeny… ano, presne tak.. zalubeny do tej uzasnej ale bohuzial odmietavej slecny.